Různé

Malé, ale pritom veľké

Všetci poznáme to staré známe príslovie: aj malá ryba je ryba. V prípade rybárov by som ho trochu pozmenil na: malá ryba môže znamenať veľkú rybu.

Ak sa niektorý z nás rybárov zameriavajú na lov dravcov na mŕtvu či živú rybku, vhodne zvolená nástrahová hoc veľkosťou malá rybka môže za určitých okolností skutočne znamenať veľkú rybu.

To že dostatočné množstvo vhodných rybiek znamená alfu a omegu úspešného lovu dravcov nemusím nikomu pripomínať. Na jednej rybárskej výprave sme sa po ceste na vyhliadnutú vodnú nádrž pristavili na menšej riečke. V nej sme si nalovili takmer ukážkové 8 – 15 cm beličky. Už pri príchode k vodnej nádrži nám miestny rybári oznámili „že berú“, ale problém je s rybičkami. Keď zbadali koľko rybiek máme v zálohe ihneď si pár vypýtali a s iskrou v očiach sa ponáhľali na ryby.

Spomínam si na situácie z detstva, kedy nás rybárskych juniorov poslali starší rybári niekde k riečke či mŕtvemu ramenu naloviť nástrahové rybky. Bola to viac ako prosba, pre nás to znamenalo doslova dobrodružstvo a pre rybárov – seniorov prísľub úspešnej výpravy za dravcami.

Samozrejme mám na mysli rybky vhodnej veľkosti a druhového zloženia. Extrémy v podobe 3 – 5 kg nástrahových rybiek necháme bokom fajnšmekrom a budeme sa venovať klasicke. Mám na mysli predovšetkým lov beličiek, karasov, ostriežov, jalcov, plotíc a iných druhov bielych rýb.

Postupom času som aj ja dorástol do obdobia, kedy som mohol na vlastnej koži zažiť to neopakovateľné čaro lovu dravcov na živočíšnu nástrahu – v tomto prípade na nástrahovú rybku. Prešiel som mnohými spôsobmi ich lovu a zistil klady a zápory jednotlivých typov.

V mojich začiatočníckych rybárskych rokoch som sa dostal na prázdniny na sever Slovenska, kde sa to pstruhami, šťukami či hlavátkami doslova hemžilo. Miestny rybári používali na tú dobu vyspelé, podomácky vyrobené systémiky na lov dravcov pomocou hlaváčov. Nás mladých učencov samozrejme v pravidelných intervaloch posielali naloviť dostatočné množstvo vhodných rybiek. Aj keď zákon nepovoľuje lov rýb do rúk, mi sme túto praktiku využívali so značnou dávkou šťastia a postrehu. Vybrali sme si podhorskú riečku, kde teplota vody ani v letných mesiacoch nedosahovala viac ako 12 stupňov celzia. Išlo o kryštálový potok s množstvom „okrúhliakov“ s maximálnou hĺbkou 20 centimetrov. V tomto revíri sa za daných podmienok nedal využiť žiadny z dovtedy známych povolených spôsobov lovu hlaváčov a myslím si že nie je tomu ani teraz. Potok bol orientovaný v chránenom pásme takmer v lese, takže po zrážkach sa veľmi rýchlo zakalil ale takisto vo veľmi krátkom čase znova vyčistil do pôvodnej kryštálovej podoby. Pod kameňmi žilo množstvo lariev podeniek, pošvatiek a samozrejme hlaváčov. Taktika bola jasná: nadvihnúť „súci“ kameň, nechať prúdom vody vyčistiť kal a keď sa tam nachádzal hlaváč obratne ho uloviť. Spravidla sme už mali vytipované lokality výskytu a každý z nás ovládal vhodné stanovištia hlaváčov. Išlo o nevšedný spôsob lovu a okrem krásnych rybiek sme mali bosé nohy prekrvené od chladnej vody nadlho.

Jedným zo základných spôsobov lovu rybiek, ktorý nielenže pozná, ale takisto používa mnoho rybárov je lov rýb do tzv. čereňa. Podľa zákona je dovolená maximálna dĺžka strán 1 m x 1 m. V súčasnej dobe nie je problém takúto vhodnú pomôcku kúpiť takmer v každom rybárskom obchode. Vždy som sa tešil na takýto lov, pretože znamenal akísi ichtiologický prieskum vody. Samozrejme okrem rybiek som často ulovil aj nejaké tie kamene, konáre, domáci odpad. Aj to sa stáva. Na druhú stanu v sieťke skončilo veľké množstvo čereblí, pleskáčov, ostriežov, jalcov. Okrem toho zablúdil do siete aj pstruh, lipne, mreny a dokonca sa mi raz podaril husársky kúsok v podobe 3 krásny cca 40 centimetrov dlhých podustiev. Pri ich vyťahovaní som mal pocit, že to čereň určite nevydrží. Našťastie všetko dobre dopadlo a ryby putoval späť do rodného živlu. Túto metódu možno využiť v lokalitách miernym prúdením, najlepšie však na uzavretých vodných plochách bez prúdenia. V opačnom prípade hrozí neukotvenie čerene na dno. Niektorý rybári pri takomto love vnadia strúhankou či inou kŕmnou zmesou, mne sa takéto vnadenie nevyplatilo nikdy. Naopak veľmi dobré podmienky som zaznamenal na mierne tečúcich vodách v silne zakalenej vode, kedy sú ryby viac dezorientované a nevnímajú vibrácie okolo seba tak intenzívne ako za normálnych okolností.

Mnohý rybári pri takomto love používajú na dosiahnutie požadovanej vzdialenosti od brehu konár či palicu. Samozrejme si ju odrežú priamo pri vode a pri príchode si ju niekam odložia – poväčšine tak, že ju následná prívalová voda odnesie, prípadne si nespomenú kde si ju vlastne „odložili.

Odporúčam preto komerčne vyrábané na to určené teleskopické palice z odolných materiálov, s ktorými sa nielenže ľahko manipuluje, ale zaručujem že si ich nikto neschová v pobrežnej vegetácii.

Na dôvažok na rozdiel od drevených palíc nesajú vodu a tým si udržujú i tak relatívne nízku hmotnosť a tým zvyšujú pohodlie pri love.

Onoho času som sa s kamarátom ešte počas štúdia na vysokej škole vybral ako mnohokrát predtým na takýto lov nástrahových rybiek. Na lov sme si vybrali takmer stojatú riečku v blízkosti bydliska. Už v minulosti sme tu práve do čerene ulovili mnoho krásnych rýb ako aj zubáčov, jalcov a dokonca aj pár malých šťučiek.

Voda bola takmer čistá a mi sme neverili v úspech. Prvým úlovkom bol tuším ostriež, za ním nasledovalo pár karasov a dokonca sa podaril aj vzácny čík. Postupovali sme po prúde až k jazeru, z ktorého sa riečka vylievala. Na hlbšom mieste sme skúšali sieťkou čosi uloviť a zrazu sa nám zdalo, že sme niekde uviazli. Nič nové to sa predsa pri takomto love stáva často. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme v sieti uvideli dvoch krásnych takmer 30 cm kaprov. S väčšou opatrnosťou sme začali prelovovať hlbšie partie a výsledkom bolo 32 krásnych kapríkov. Príčinu ich výskytu sme zistili až po podrobnejšom prieskume rybníka. Bol to chovní rybník, v ktorom pred pár dňami robili výlov. Až na pár malých kaprov sa výlov podaril a unavený chlapi určite nemali už dostatok síl naháňať sa za malými kaprami po riečke. Keďže bol rybník vypustení až na koryto rozhodli sme sa premiestniť kaprov do malého mŕtveho ramena na okraji dediny v ktorom možno plávajú dodnes – možno.

Ďalšou z možností lovu je lov na plávanú. Mnohý rybári používajú predovšetkým lov na bič či jemnú match udicu. Zaujímavá príhoda sa stala pri rybačke na západe našej krajiny. Kamarát s priateľkou sa vybrali k veľkému, leknami posiatemu rybníku. Ako docieliť aby rybár bol pri vode čo najdlhšie s nerybárom? Odpoveď je jednoduchá: zasvätiť nerybára do rybárskych tajov a je po probléme. Kamarát preto odrezal stonku zo šachoriny, navliekol miniatúrny plaváčik s háčikom na jemnučkom silóne, napichol kostného červa a celú provizórnu zostavu zveril priateľke. Ako správne tušíte po krátkej chýli sa plaváčik pohol, silón sa napol, šachorina zlomila. Aj napriek tomu výsledkom bol cca 35 cm lieňa kamarát si na druhý deň kúpil svoj prvý bič v živote.

Výhodou lovu na bič je rýchlosť s akou môžeme za krátky čas naloviť veľké množstvo rýb. Obmedzený sme samozrejme dĺžkou biča a celej zostavy. Pri väčších vzdialenostiach používame preto jemný match prút z ktorým docielime aj pri jemných zostavách skutočne ďaleké vzdialenosti.

Mne sa stalo pri jednom takomto love, že mi na ponúknutú nástrahu zaútočil krásny takmer kilogram ťažký pstruh. Zdolanie tohto bodkovaného krásavca na superjemnom náčiní zanechalo vo mne TOP zážitok na dlhú dobu.

Ako som už spomínal jemnosť je v tomto prípade nevyhnutná. Treba sa nadobro rozlúčiť so silónmi 0,25 mm a veľkými háčikmi. Extrémom v tomto prípade nemôžeme nazvať ani použitie silónov o hrúbke 0,08 mm či menej a háčikov od veľkosti číslo 14 a viac.

Ďalšou alternatívou môže byť aj lov nástrahových rybiek pomocou prívlače – áno je to tak. Jalce, ostrieže dokážeme uloviť aj takýmto spôsobom. Samozrejme aj tu prichádza na rad jemnosť. Superjemné udice a silóny sú predpokladom úspechu. Využívam bliskáče veľkosti 00 či 0, voblery do veľkosti 3 cm, marmišky, drobné tvistre či iné mikronástrahy. Pri malých nástrahách nepoužívam dokonca ani obratlík s karabínkou a využívam na to špeciálny uzol kvôli optimalizovaniu chodu nástrahy. Ani v tomto prípade sa netreba báť tenkých priemerov vlascov. Stropom možno nazvať hrúbku 0,12 mm a jemnučké udice sú samozrejmosťou.

Pred mnohými rokmi som práve pri takomto cielenom love ostriežov na dnes už zabudnutú nástrahu – devon – lovil ostrieža za ostriežom. Dokonca sa mi podarili aj menšie zubane, ktoré samozrejme putovali späť do vody. Záber väčšieho dravca nemožno vylúčiť, naopak treba s ním počítať a takisto jeho zdolávanie patrí na tak jemnom náčiní k vrcholným rybárskym zážitkom. Aspoň pre skutočných rybárov, ktorý si prišli k vode predovšetkým zaloviť.

Samostatnou kapitolou je lov nástrahových rýb na položenú. Samozrejme nemám na mysli klasické teleskopické udice s kŕmidlom a veľkým háčikom. Ide predovšetkým o lov feedrvou metódou. Aj v tomto prípade používame jemné zostavy a náčinie. Najjemnejšie špičky vedú prím.

Nedávno som prišiel na úspešný lov plotíc, červeníc a pleskáčov v stĺpci vody. Koncovú zostavu volím paternoster avšak náväzec meria aj niečo cez 1.5 m podľa hĺbky vody. Na háčik napichujem obyčajný burizón ktorý je prirodzene vo vode pláva, to spôsobí pri nahodení že háčik s nástrahou sa vznáša v stĺpci a po nasatí vody pozvoľna klesá na dno. Zábery sú aj napriek veľkosti lovených rybiek razantné a bežne sa dá uloviť aj 50 rybiek v priebehu 30 minút.

Ak chceme predĺžiť „životnosť“ respektíve nenasiakovosť burizóna môžeme burizóny položiť na servítku na ktorú sme predtým aplikovali jedlí olej a servítku preložiť. Olej vytvorí na tejto nástrahe jemný film, ktorý zabráni rýchlemu nasiaknutiu.

Osobne som skúsil aj lov nástrahových rybiek (konkrétne beličiek) muškárením. Poviete si, veď môžeme použije jednu z vyššie spomenutých techník. To áno, ale v určitom období kedy rybky zbierajú z bezprostrednej blízkosti hladiny a v relatívne veľkej vzdialenosti od brehu ostatné techniky zlyhávajú.

Ja som lovil nástrahové rybky na jednej našej veľkej nádrži v strede horúceho leta. Beličky evidentne zbierali z hladiny a mi sme potrebovali pár takých rybiek ako soľ. Na rad prišla muškárka a okrem beličiek sa nechali zlákať aj malé jalčeky a bolene.

Opäť pripomínam jemnosť. Udice s klasifikáciou AFTMA do 4, lepšie však 3 a menej. K tomu zodpovedajúcu plávajúca šnúra a jemné silóny. Miniatúrne mušky, postreh a cit sú povinné.

V publikáciách sa dočítame aj o iných spôsobov lovu, ktoré využívam pri love rybiek ojedinele.

Rybky po ulovení prechovávame najlepšie v nádobách na to určených, ktoré takisto v súčasnej dobe možno dostať v každom dobrom rybárskom obchode. Pomocníkom môže byť mobilný okysličovač na baterky.

S malými rybkami samozrejme manipulujeme opatrene a čo najjemnejšie.

Nezabúdajme si riadne naštudovať povolené spôsoby lovu a keď chceme použiť niektorú z povolených druhov rýb ako nástrahovú rybku, ale ktorá má stanovenú minimálnu lovnú dĺžku nezabúdajme ani na to aby sme predchádzali nepríjemnostiam.

To že aj takýto lov môže znamenať určité vzrušenie z lovu dáva predpoklad kvalitného lovu a zábavy v jednom.

A majme na pamäti že aj malá ryba môže znamenať veľkú rybu.

30. 5. 2010




Diskuze


Nový příspěvek

Nové příspěvky mohou přidávat pouze přihlášení uživatelé.


Nákupní košík: Položek: 0
Cena: 0,00