V poslednom obdobý sa mnohý rybári preorientovali na netradičné spôsoby lovu.

Uloviť kapra dva dni po začiatku kaprovej sezóny nie je až také umenie, ani lov na komerčných vodách kde na hektáry vodnej plochy možno vidieť toľko kapitálnych rýb ako na celej Liptovskej mare a Zemplínskej šírave dokopy nie je pre mnohých z nás lákavý. Zato pokoriť o niečo menšiu no o to bojovnejšiu mrenu napríklad na rieke Morave zostáva pre mnohých neprekonateľnejšou prekážkou.

Keďže problematikou lovu pstruhov na pstruhových revíroch sa zapodievam už niekoľko rokov rozhodol som sa pokoryť týchto dravcov iným spôsobom.

Preto aj vo mne v určitom obdobý skrsla myšlienka netradičných lovov na tradičných revíroch. Obľúbil som si jeden kaprový revír typu menšej rieky, ktorý priamo nadväzuje na pstruhový úsek, takže o salmonidov v ňom nie je núdza. Aj keď obľubujem lov pstruhov na voblery, z času na čas skúšam šťastie aj inak.

Podľa zákona sa smú pstruhy loviť od 16. 4., prívlač na kaprových revíroch je však povolená až o nejaký ten piatok neskôr. Okrem lovu pstruhov na strímer, muchy či nimfu sa zameriavam v tomto obdobý na plávanú.

Pri použití dostatočne dlhej a ľahkej udice môžme pomocou dobre vyváženého plaváčika preloviť celý stĺpec vody a tým efektívne presondovať revír. Na nápad loviť v takýmto spôsobom som prišiel v jeden májový deň. Bol som na rybách na spomenutom revíri a náhle ma prekvapila pomerne silná no krátka prietrž mračien. Keďže niekoľko dní pred tým nepršalo, voda po suchom povrchu rýchlo stiekla do najbližších potôčikov a tým sa všetky korytá potokov a riek mierne zakalili prívalovou vodou. Okrem muškárky, ktorá sa stala v tomto prípade nepoužiteľnou som mal náhodou pri sebe aj 5 m bič na nástrahové rybky. Keďže domov sa mi nechcelo (ako to už býva zvykom) rozhodol som sa loviť naň. Na moje prekvapenie na kostných červov reagovali ryby až prehnane a za necelú hodinku som ulovil niekoľko desiatok hrúzov, mrien, podustiev a plotíc. Záber striedal záber a ja som s úžasom sledoval koľko rýb sa nachádza v malej nenápadnej jamke blízko brehu.

Musel ale dozrieť čas aby som sa na tento revír s plavákovu udicou vrátil znovu. Časom som si zaobstaral udicu, ktorá spĺňa moje požiadavky. Je pružná, ľahká, výborne sa s ňou nahadzuje a citlivo reaguje na maličkú čerebľu no zvládne aj statného kapra. Plavák som volil štíhly s nosnosťou iba 1g. Maličké vyvažovacie bročky a 16-tka háčik na 0,12mm silóne tvorili koncovú montáž. Nástrahu tvorili 2 – 3 kostné červy. Už prvý takmer kilový pstruh dúhový ma presvedčil o správnosti môjho rozhodnutia. Udica ohnutá ako luk, silón na maxime rovnako ako adrenalín v mojom tele mi nadlho ostávajú v pamäti. V jesennom období pri použití takejto jemnej montáže vyprovokujete k záberu takmer každého lipňa v dosahu udice.

Spôsob lovu v menších vodách tak trochu pripomína lov na krátku nymfu. Udicu si nahodím na požadovanú vzdialenosť a potom opätovné nahadzovanie aplikujem iba sťahovaním silóna rukou. Vo väčších revíroch je potrebné klasické nahadzovanie a vhod príde dlhšia udica prípadne bolonéza.

Takímto spôsobom sa dá preloviť celý vodný stĺpec. Najprv začínam loviť v čo najtesnejšej blízkosti brehu, veď neraz i veľké ryby vychádzajú za potravou do plytkých miest. Potom nasleduje samotný prúd a keď sa v ňom nachádza nejaká prekážka mám skoro vyhraté. Za veľkou skalou sa ale nenachádajú len veľké kusi, mnohokrát sa stáva že z tákeho miesta vytiahnem aj niekoľko menších rybiek za sebou.

Úplne najlepšie sú miesta medzi prúdom a tíšinou, ryby stoja tak v prúde ako aj v pokojnejšej vode a zbierajú potravu.

Pri takomto spôsobe lovu používam čo najjemnejšie zostavy. Háčiky volím maximálne do veľkosti 14, skôr ale 16 – 20. Počas celého roka používam hlavný silón 0,14 mm a nadväzec volím podľa cieľovej ryby od 0,12 po 0,08 mm. Plaváky štíhle alebo oválne maximálne do nosnosti 2 g. Hlavný silón spájam s nadväzcom s miniobratlíkom. Takéto spájanie silónov má značné výhody. Pri zachytení háčika odtrhnem iba nadväzec a takisto v silnom prúde často dochádza ku krúteniu nástrahy okolo vlastnej osi (čo je dobrá vec pre ryby, nie však pre rybára) a tým ku krúteniu celého silóna. Miniobratlíky takéto problémy do značnej miery riešia za nás.

Otázka nástrah je dosť komplikovaná. Aj keď pstruhy lovím iba na živočíšne nástrahy ich výber nie je vôbec jednoduchý. Univerzálnou nástrahou sú dážďovky, ktoré hrajú prím hlavne v prikalených vodách a na začiatku sezóny. Hnojáčiky sú vhodnou nástrahou hlavne v horúcom lete, kedy nezaberá žiadna iná nástraha. Medzi najpoužívanejšie ale patria kostné červy, ktoré platia na všetky druhy rýb vrátane pstruhov.

Trochu ťažšie sa získavajú skutočné lahôdky ako gamoly či patentky, ale lov na nich prináša mnohé úskalia a problémy.

Rybám samozrejme chutia aj vodné živočíchy no pri ich použití sa môžete dostať do problémov so zákonom, mnohé z nich sú totiž chránené.

Trochu času Vám zaberie rozpoznávanie záberov od falošných. Hlavne v lete, keď je vo vode mnoho rias vám každé nahodenie bude trhať nervové bunky. Vtedy je dobré zmenšiť hĺbku vody a tým eliminovať zachytávanie nástrahy o riasi.

Na jar a v jesennom obdobý sa sústreďujú ryby pri dne a zbierajú v stĺpci prípadne tesne nad dnom. Preto je dobé „tlačiť“ nástrahu čo najhlbšie ku dnu. Docielime to sústavou bročkou tesne pri háčiku. V letnom obdobý sa mi osvedčila nástraha prirodzene klesajúca ku dnu. Pri tomto spôsobe volím jemnú zostavu spolu s malým a ľahkým háčikom k dosiahnutiu čo najprirodzenejšieho vznášania sa nástrahy. Olovko je dobré dať čo najbližšie k plaváku, niekedy aj tesne pod neho len kvôli jeho vyváženie a tým docielim, že háčik s nástrahou sa voľne pohybuje v stĺpci.

Pri love pstruhov na takýchto vodách nezabudnite na individuálnu ochranu a ryby po 1. 9. púšťajte čo najšetrnejšie späť.

Zdolávanie bojovného pstruha na jemnom náčiní budú dostatočnou sadisfakciou pre každého rybára, ktorý skúsi takýto spôsob lovu.

1. 3. 2010