Takto netradične môžeme označiť jednu z našich najrozšírenejších no veľmi zaznávaných druhov rýb – jalca hlavatého. Jeho ďalší dvaja príbuzný (tmavý a malý) sú rozšírený menej a mnohý rybári sa s týmito zaujímavými rybami nestretli počas svojej rybárskej kariéry vôbec.

Preto som sa rozhodol vniesť do povedomia možno najstaršieho obyvateľa našich vôd jalca hlavatého. Tento pôvodný druh sa na našom území vyskytoval prakticky odjakživa a za ten čas sa dokonale prispôsobil životu v našich vodách. Môžeme sa s ním stretnúť takmer v každej vode. Či sa jedná o rozsiahle vodné nádrže alebo malé potôčiky, jalec sa adaptoval na život v každom z týchto odlišných biotopov.

Takisto stavba jeho tela ho predurčuje žiť a loviť tak v bystrinách ako aj v stojatých vodách. Je veľmi ostražitý a mnohokrát nedôverčivý voči ponúkaným nástrahám. Takže jeho ulovenie je zážitok a kumšt zároveň. Statný jalec preverí rybárovu zručnosť a trpezlivosť v každom smere. Priemernou veľkosťou mnohokrát predstihne aj salmonoidné druhy rýb. Je všežravý a nepohrdne ovocím, cestom, rybkou. Loví sa všetkými možnými spôsobmi a pri zdolávaní vedie s rybárom urputný boj. No aj napriek všetkým týmto superlatívom z ktorých je jasné, že ide o takmer dokonalú rybu, je mnohými rybármi opovrhnutý. Príčina je veľmi jednoduchá – menej hodnotné mäso s množstvom medzisvalových kostí. Ak by poslednú z uvedených vlastností malo viacero druhov rýb a rybári by ich odmietali konzumovať vznikol by skutočný raj pre vyznávačov skutočného športového rybárstva systémom : „chyť a pusť“.

Svojho prvého jalca som ulovil na maličkom zarastenom potoku. S kamarátom sme náhodne našli v spleti jelší a vŕb spadnutý kmeň stromu ponad rieku, ktorí domáci využívali na prechod na druhú stranu. Práve kmeň stromu nám poslúžil ako základňa našej rybačky. Pekne sme si sadli vedľa seba, na háčik napichli hnojové červy a lovili jalce. Spolu sme ich v ten deň vytiahli možno 15 kusov a keby nebolo môjho pádu z „prírodnej lávky“ do vody určite by ich bolo viac.

Neskôr som sa začal venovať lovu týchto zaujímavých rýb hlavne počas absencie lovu pstruhov na nepstruhových potokoch. Aj keď sa mi častokrát stalo, že som pri love pstruhov ulovil jalca, úlovky boli skôr sporadické. Dôvod je  hlavne v odlišnom spôsobe života. Aj keď so pstruhom obýva jalec ten istý revír, vyhľadáva odlišné miesta. Kým pstruhy nájdeme prevažne v prúdoch, jalce obľubujú skôr rozhrania tíšin a prúdov a častokrát ich nájdeme v hlbokých no pomaly tečúcich až stojatých úsekoch.

Na lov sa dá skutočne vyjsť s každým náčiním (ťažkú sumčiarinu vynímajúc). V začiatkoch som lovil prevažne na plávanú s maličkým niekoľkogramovým plaváčikom, niekoľkými brokmi a na maličkom háčiku bol prevažne hnojový červík. Po zvládnutí majstrovskej disciplíny som s veľkým úspechom používal muškárske náradie. Pri tomto spôsobe lovu vystačíme s náradím na pstruhy na stredne veľkých revíroch. Jalcom chutia tak suché, mokré mušky, nymfy, strímre.

Na malých stojatých revíroch som s úspechom lovil veľké množstvá jalcov na feedrovú udicu. Stačilo syrové krmivo, zopár kostných červov a o zábavu som mal postarané. Ak som červy vymenil za kukuricu v kombinácii so živou nástrahou mohol som sa pokochať aj zábermi jalcov strednej až väčšej kategórie.

Jalce sa dokonca s úspechom dajú loviť klasicky na ťažko a mnohokrát sa uloví väčšinou veľký jalec na nástrahu určenú kapitálnemu kaprovi – na boiles.

Prevažne na riekach som lovil pekné jedince tejto zaujímavej ryby na mäsové nástrahy. Rybky berú jalce spoľahlivo a raz mi dokonca jalec uchmatol nástahu určenú sumcovi – medvedíka „krtonôžku“.

V neposlednom rade jalce rád lovím na prívlač, ktorá prináša úspechy v podobe jalcov aj z kategórie XXL.

V poslednom období som u mnohých rybárov zaznamenal návrat ku klasickým spôsobom lovu jalcov. Ide predovšetkým o lov na čerešne, či iné ovocné plody. Dokonca som zaznamenal pár prípadov, kedy sa rybár vybral k vode a jalce s úspechom lovil na možno zabudnutý spôsob lovu jalcov na „trepačku“ pomocou chrústov či lúčnych koníkov.

Len nedávno sme prijali do stavu rybárskeho najmladšieho člena našej rodiny, len 10 ročného synovca. Po zvítaní sa s vodou ihneď bičoval vodnú hladinu nástrahami všetkého druhu výsledkom ktorého bol krásny až 40 centimetrový jalec. Takáto pekná ryba potešila nielen samotného mladého lovca ale aj nás.

Pekné až 60 centimetrové jalce som ulovil v minulej sezóne pri cielenom love jalcov na ktoré som sa vybral na neveľkú mimopstruhovú ri­eku.

Záberu jalca sa dá razantnosťou porovnať iba so záberom príbuzného boleňa a častokrát mám obavu o pevnosť silóna či dokonca vytrhnutie udice z ruky.

Po zábere sa väčšinou jalec drží pri dne a stáva sa hlavne pri menších kusoch, že sa odhodlajú aj ku skoku nad vodnú hladinu.

Keďže jalec má pomerne mäsitú papuľku zásek poväčšine sedí a nemusíme mať obavu o stratu úlovku. Namieste je ale jemné zdolávanie a šetrná manipulácia s úlovkom.

O výhodách a kráse lovu jalcov by som mohol hovoriť strašne dlho a skutočne si táto ryba zaslúži našu úctu a obdiv tak ako všetky druhy rýb.

1. 5. 2010