Mať v „talóne“ nástrahu alebo návnadu, ktorej by neodolala žiadana ryba je snom veľa /ak nie všetkých/ rybárov.

V dnešnej dobe sa na trhu nachádza a stále objavuje mnoho produktov domácich a zahraničných firiem, ktoré nejednému rybárovi pomútia hlavu.

Hlavne pred začiatkom lovu kaprov si mnoho rybárov láme hlavu, s čím vyrukujú na šupináčov. Otázka výberu toho naj, bola donedávna zložitá aj pre mňa.

Rozhodol som sa preveriť vnadiace zmesi so zameraním sa na kaprov a bielu rybu. Za „rozhodcu“ som si zvolil feeder, pretože podľa mňa v odlaľovaní záberov a následnom chytaní rýb nemá kokurenciu. Vybral som si maličký rybník s dostatočnou obsádkov rýb. Z vybavenia som použil už spomínaný feeder v jemnejšej zostave, to znamená: kmeňový vlasec 0,14 mm, návezec 0,12 mm a háčiky 10 – 14. Ako nástrahu som volil kostné červy, dážďovky a kukuricu. Termín lovu som zvolil vždy v sobotu od 5.00 do 10.00 hod. Nakoniec už len zostáva spomenúť skúšané zmesi. Dlho som rzmýšľal, ktoré uprednostním, no nakoniec som sa rozhodol pre zmes, ktorú používajú špičkoví pretekári a zmes strednej triedy, ktorá ale v miestnom obchode predstavovala 95% predávaných zmesí. Samozrejme obidve s označením feeder.

Zmesi som striedavo používal počas 6 týždňov s tým, že jeden týždeň som použil jednu a nasledujúci druhú. Počasie bolo vcelku vyrovnané počas celého experimentu, takže na výsledok malo len minimálny vplyv.

Nechem čitateľov unavovať dlhým čítaním o každej rybačke, ale jednoznačne vyhrala druhá, aj keď podľa niektorých možno menej kvalitná, lecnejšia zmes. Ryby na ňu reagovali spoľahlivo a bez zaváhania. Niekedy som prút nestihol položiť ani do rázsošiek a už som mal záber. Takisto razancia záberov bola omnoho väčšia a udica neraz preskočila z jehného hrebeňa rázsošky až na druhý. Z rýb to boli hlavne pleskáče, karasi, plotice a červenice.

Nie je mojím zámerom odhovárať rybárov od kúpi super zmesí, len chcem povedať, že je dobré poriadne sa poobzerať okolo a príčinu neúspechu nájdeme pod nosom.

Určite výsledok ovplivnila aj rozloha revíru. Samozrejmosťou je, že na rozľahlejších vodných plochách ryby nebudú naviknuté na jednu nástrahu. Preto odporúčam hlavne na menších a neznámich revíroch trošku sa porozprávať a čo to okukať od domorodcov a výsledok môže byť viac ako zaujímavý.

Riešením na cudzích lokalitách takisto môže byť početnejšie a hlavne v predstihu predkladané krmivo, aby ryby mali dostatočný čas sa s ním zoznámiť.

Veľa pekných chvýľ strávených pri vode želá Roman Zupko.

24. 5. 2010